Čierna Ovca v stáde baránkov

Autor: Daniela Ováriová | 4.8.2011 o 22:25 | Karma článku: 6,72 | Prečítané:  1407x

Myšlienka napísať tento článok mi skrsla uprostred davu študentov na koncerte pri príležitosti osláv výročia víťazstva demokracie na Slovensku, krásne 20. výročie „slobody“. Dávam ju do úvodzoviek, pretože som sama zvedavá, aký ohlas vyvolá môj článok, a či sa vôbec bude pýšiť tým privilégiom byť čítaný.

 

Ako som na začiatku načrtla, oslava národného výročia bola veľkolepá – plná lesku a kamier. Študenti nadšene tlieskali interpretom a slovám moderátora, ktoré boli prednášané s pátosom, tak žiaducim v danej chvíli. Pri záverečnej revolučnej piesni sa pozdvihli ruky - symbolicky ako 17. novembra pred 20timi rokmi a všade znel štrngot kľúčov. Keď sa Mlynskou dolinou na záver ozvala slovenská hymna z hrdiel stoviek študentov, myslím, že žiadne divácke oko nezostalo suché. A zrazu stop, vysielací čas vypršal, plán propagandy splnený na 110% , kamery sa vypli a študenti zostali v tme pred pódiom rozpačito stáť. Premkol ma zvláštny pocit – možno niečo podobné ako prebudiť sa do upršaného rána zo slnečného sna. Kde sú tie sny, za ktoré bojovali naši rodičia pred 20timi rokmi na slovenských námestiach, kde sa prejavilo to čarovné slovko „sloboda“ pre nás?

Viem, že Slovensko sa zmieta v súčasnosti v množstve rôznorodých problémov a káuz, ale nedá mi v krátkosti sa nezamyslieť a nepredostrieť vám, ako vyzerá sloboda v očiach študenta a ako sa prejavuje na našich almae matris. Pozícia študenta je už množstvo rokov braná s istým druhom degradovania. Všeobecne sa zastáva názor, že študent by si mal plniť svoje povinnosti bez reptania a rešpektovať všetky nariadenia, akokoľvek by poškodzovali jeho štatút. No vďaka rakúskym študentom a ich iniciatívam som si uvedomila, že aj slovenský študent môže vystúpiť z davu a upozorniť na často až neúnosnú situáciu, kde naše práva nie sú ani rešpektované a bohužiaľ aj v niektorých prípadoch zmietané zo stola.

Som jedna z tých, ktorých sa dotkla vlna rušenia akreditácii. Napriek tomu, že som bola riadnymi prijímacími konaniami prijatá na magisterské štúdium v roku 2006 so štandardnou dĺžkou štúdia 5 rokov, prešla som si počas tohto času všeliakými peripetiami a problémami. Červíček pochybností sa vo mne zavŕtal už počas druhého roku štúdia, keď som sa musela vysporiadať s faktom, že fakulta, na ktorej som dovtedy študovala, bola jednoducho zrušená, napriek tomu, že to bola jediná fakulta svojho druhu na Slovensku, ktorá sa orientovala výlučne na vzdelávanie budúcich tlmočníkov, no bohužiaľ nepatrila medzi pre univerzitu rentabilné fakulty a tak bolo potrebné skresať celkové výdavky a obetným baránkom sa stala naša inštitúcia. Znova nepomohlo, že sa zromaždili približne 3 stovky študentov, dokonca náš protest nebol medializovaný napriek tomu, že sme informovali niekoľko médii. Vystáva tu teda otázka ako sme na tom s cenzúrou tlače. Ale o tom by sa dalo polemizovať v inom článku. Vrátim sa, ale k faktu, že sme sa teda mi študenti ocitli na inej fakulte a naše štúdium chvalabohu pokračovalo.

Napokon prišla reforma rozdeliť štúdium na 2stupňové - bakalárske a magisterské. A tu nastáva problém, rok pred mojimi bakalárskymi štátnymi skúškami, nám bola oznámená ďalšia novina, magisterské štúdium odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo – program anglický jazyk a španielsky jazyk nebolo akreditované a teda nám nebude umožnené získať titul magister a to bolo zo strany našej alma mater všetko – suché konštatovanie, našťastie aspoň zverejnené načas. Môj odbor je možné študovať iba na dvoch slovenských univerzitách - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici( v súčasnosti čelí mnohým rpoblémom a veľa programov nemá schválenú akreditáciu) a Univerzita Komenského v Bratislave. Prihlášku na bratislavskú univerzitu sme podávali skoro okamžite po oboznámení sa s touto situáciou. Ja som mala to šťastie, že všetko prebehlo tak ako malo a momentálne som riadnym študentom denného štúdia.

Čo však majú povedať tí, ktorí pôvodne študovali v Banskej Bystrici na bakalárskom stupni prekladateľstvo a tlmočníctvo - španielsky jazyk a štúdium druhého stupňa sa rozhodli absolvovať na Pedagogickej Fakulte Univerzity Komenského. Jedná sa o približne 3 študentov, ktorí sa rozhodli, že radšej budú študovať španielsky jazyk s pedagogickým zameraním ako neštudovať vôbec. Taktiež boli bez problémov prijatí a v dobrej vôli verili, že fakulta má akreditačné problémy za sebou. 2 mesiace po začatí výučby bolo na Pedagogickej Fakulte zvolané stretnutie študentov a predstaviteľov fakulty, kde spomínaným študentom bolo zase len sucho oznámené, že Fakulta nezískala akreditáciu na magisterské štúdium učiteľského predmetu – španielsky jazyk a preto im ponúkajú dve možnosti – buď dobrovoľne ukončia štúdium a tak stratia jeden akademický rok alebo dobrovoľne prestúpia na študijný program románske jazyky a za 2 mesiace sa naučia francúzsky jazyk na takej úrovni, aby v ňom mohli absolvovať skúšky. Zdá sa vám to absurdné, opýtajte sa samotných študentov, ktorí to prežívajú na svojej koži a dokonca ani nepodali trestné oznámenie. To je sloboda dnešných dní a realita slovenského študenta.

Na záver sa vás opýtam, ako je teda možné, že Fakulta Humanitných vied Univerzity Mateja Bela vypísala aj tento rok prijímacie konanie na odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo – španielsky jazyk v kombinácii, napriek tomu, že študentovi nebude umožnené absolvovať na tej istej univerzite aj magisterské štúdium.

Komu už len dnes v čase svetovej krízy záleží na tom, či na Slovensku vyrastá nová generácia tlmočníkov, či vôbec bude mať kto tlmočiť za pár rokov v Bruseli alebo vo svete?

No mojím cieľom nie je upozorniť na môj konkrétny prípad, chcem naznačiť, že s podobnými problémami sa borí množstvo iných študentov na de facto všetkých univerzitách v našej republike. Tak za toto bojovali naši predchodcovia v uliciach hlavného mesta pred 20timi rokmi... a ovečky mlčia, netreba predsa vystrkovať hlavu z davu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?